Konfrontácia s Čínou bude ďaleko bolestivejšia ako tá s Ruskom, no treba povedať, že sa jej stále môžeme vyhnúť. Nedávno publikovaný „Mierový plán Číny“ síce nevypovedá nič o tom, ako ukončiť ruskú inváziu na Ukrajine, no poukazuje na neochotu Číny naskočiť na ruský revizionizmus aj napriek niektorým podobnostiam v ich rétorike.
Čína totiž na rozdiel od Ruska dlhodobo benefituje z tzv. Liberálneho poriadku a jej ekonomický rast bol umožnený práve vďaka globalizácii. Preto je stále možnosť krízu v Pacifickom regióne odvrátiť, no čo ak sa taký scenár nepodarí?
Ázijsko-Pacifický región nie je len Čína
Oblasť ktorá by bola zasiahnutá napríklad konfliktom o Taiwan by zasiahla aj Japonsko a Južnú Kóreu. Spoločne s Čínou tieto štyri krajiny tvoria viac ako štvrtinu svetového HDP, ich domovský región ročne pretne cca 90 % globálnej prepravnej flotily a ich ekonomiky tvoria chrbtovú kosť odvetví ako výroba mikročipov, automotive, či výroby batérií – vrátane tých do elektromobilov.
V súvislosti s Taiwanom sa primárne skloňujú polovodiče na trhu s ktorými majú taiwanské firmy až 63 % z čoho až 54 % tvorí gigant TSMC podľa dát od Trendforce. Dôležitý je aj Japonský KODAK, ktorý má unikátne technológie umožňujúce produkciu sofistikovanejších čipov.
Problémy s polovodičmi zaznamenávali automobilky v celom našom regióne v dôsledku lockdownov a tzv. bottleneck efektov v prístavoch po obnove výroby.
Práve automotive je ťažnou silou európskeho priemyslu a to vrátane Česka, či Slovenska. V kontexte potenciálneho konfliktu s Čínou sa rozbehla diskusia o sankciách. Napríklad taký Volkswagen už oznámil, že výrazné obmedzenie obchodného styku s Čínou, by pre spoločnosť znamenal ohrozenie životaschopnosti firmy.
Keďže VW ročne vyvezie do Číny cca 5.4 miliónov vozidiel čo predstavuje 38.2 % z celkových 14.16 miliónov celosvetovo predaných áut v roku 2020.
Závislosť na obchode s Čínou je dlhodobo diskutovaný fenomén medzi západnými analytikmi a politikmi. Ročný obrat v zahraničnom obchode medzi USA a Čínou sa pohybuje okolo 656 miliárd dolárov. V prípade EÚ to bolo až 695 miliárd euro za rok 2021. V oboch prípadoch sa bavíme o silnom deficite, čiže oba celky dovážajú približne dvojnásobok toho, čo do Číny exportujú.
V tomto prípade by bol obrovský problém práve fakt, že do Európy primárne dovážame elektroniku a výpočtovú techniku nevyhnutnú pre každodenný chod biznisu, kým opačným smerom prúdi najmä automotive a sofistikovaná industriálna produkcia.
Obe tieto kategórie sú ťahúňmi ekonomík strednej a východnej Európy a to vrátane Nemecka. Tým pádom môžeme hovoriť o motore európskeho priemyslu ako takého. Preto je udržanie stability v Ázijsko-Pacifickom regióne, či vo vzťahoch s jednotlivými krajinami v ňom, z hľadiska ekonomiky mimoriadne dôležité.
Ako je na tom Česko?
Dobrým príkladom sú politické vzťahy Česka a Číny. Tie sa v posledných rokoch dramaticky zhoršujú. To však neplatí o ekonomike, kde vzájomný obchod s ČR s Čínou dosiahol v rokoch 2021 a 2022 historické maximá. V roku 2021 to bolo takmer 30 miliárd euro a v roku 2022 viac ako 27 miliárd euro, či sa potvrdí klesajúca tendencia vo vzájomnom obchode aj v roku 2023 je ešte priskoro predpovedať.
Avšak, vo všeobecnosti platí, že ČR dováža z Číny tovary v hodnote porovnateľnej s 10 % svojho HDP, pričom vyvezie tovar v desať násobne menšej hodnote.
Česká republika ako proexportná ekonomika s automotive ako primárny segmentom exportu, či ťažkého priemyslu, dováža drvivú väčšinu elektroniky do svojej produkcie z Číny. Naopak je dobré spomenúť, že najväčší importér českej industriálnej produkcie je Nemecko a naopak najväčšia časť re-exportu z Nemecka smeruje práve do Číny.
Preto kríza v Ázijsko-Pacifickom regióne, by znamenala pre českú ekonomiku ťažkú ranu, ktorá môže mať pre domáci priemysel silný deštrukčný potenciál spoločne s drahými energiami a teda zdražujúcimi sa vstupmi vo výrobe.
Tiež je zaujímavé spomenúť scenár z Litvy, ktorá de-facto uznala nezávislosť Taiwanu, čím porušila politiku jednej Číny. Reakciou z čínskej strany bolo embargo na všetky produkty z Litvy a to aj iné európske produkty obsahujúce komponenty produkované v Litve.
V prípade Česka by sa jednalo primárne o automotive a kým Škoda z Číny po zlých výsledkoch odchádza, tak automotive v ČR zásobuje napríklad aj Volkswagen, ktorého predaje v Číne sú jedným z primárnych ziskov nemeckého koncernu.
Otázne je, ako by táto situácia vyzerala v praxi, nakoľko je ťažké odhadnúť pomer všetkých komponentov vyrobených v Česku pre zahraničný automotive, no vo výsledku je takmer isté, že by primárne tratil priemysel v Česku.
Akokoľvek bude vyzerať ďalšia geopolitická kríza, tak jej priamym dôsledkom bude silná rana pre ekonomiky strednej Európy. Aj napriek diskusiám o reorganizácii zásobovacích reťazcov, je dnes zrejmé že ak sa podujme niekto na túto sizyfovskú úlohu, tak sa jedná o dlhodobý projekt, ktorý bude z rétoriky do praxe transformovaný mimoriadne komplikovanou cestou.
Autor je zakladatel společnosti GeopoLytics
