Ukrajina by se měla stát klíčovým aktérem i naší energetické bezpečnosti

ukraine-g268fd7c24_1280

Průmyslový motor Evropy zpomalil – kvůli válce Ruska proti Ukrajině a následné krizi cen energií i kvůli ekologické politice EU. To vše zdražilo výrobu. Zatímco Ukrajina bojuje za liberální hodnoty a geopolitickou budoucnost Evropy, EU se snaží řešit klimatické změny.

Přestože obě bojiště jsou pro naši budoucnost životně důležitá, my, Evropané, máme tendenci zapomínat na to, proč je EU považována za jedno z globálních center moci: na její ekonomiku, píše ve svém textu pro web Aexport slovenský politolog Jozef Hrabina, zakladatel serveru Geopolytics.eu – a pokračuje:

Klesajúca priemyselná výroba EÚ a s ňou klesajúci dopyt po energii nie sú dôvodom na oslavu, pretože súvisia so spomalením hospodárskeho rastu. Na rozdiel od všeobecného názoru hospodárska kríza, v ktorej sa Európa ocitla, nie je dočasným javom a prípadné konvergenčné obdobie sa stretne s najrôznejšími ťažkosťami, ak by európsky priemysel nevyrábal a obchod nepredával.

Vzhľadom na to, že MMF predpovedá Rusku v tomto roku vyšší rast HDP ako Nemecku, vynára sa znepokojujúca skutočnosť. Ukrajinské zásoby energetických zdrojov však ponúkajú odpoveď na to, ako prinavrátiť lacnú energiu potrebnú pre naše továrne, aby mohli vyrábať globálne konkurencieschopnú produkciu.

Ukrajina ako účastník európskej energetickej bezpečnosti

Zásoby uhľovodíkov na Ukrajine sa v roku 2033 odhadujú na 9 miliárd ton ropného ekvivalentu. Zásoby zemného plynu sa odhadujú na 5,4 bilióna metrov kubických, pričom preukázané zásoby zemného plynu predstavujú 1,1 bilióna metrov kubických, čo je viac ako 400 miliónov ton plynového kondenzátu a 850 miliónov ton zásob ropy.

Pri pokračujúcom raste dopytu sa Ukrajina napriek vysokým rezervám stále spolieha na dovoz, aby plne uspokojila dopyt, čo sa ešte zhoršilo v dôsledku straty Krymu a zničenia Doneckej oblasti. Napriek tomu sa v trojuholníku Dnipro – Charkov – Kyjev stále nachádzajú významné zásoby, ktoré čakajú na ťažbu.

Vzhľadom na svoju geografickú polohu má Ukrajina aj významnú infraštruktúru na tranzit plynu, pričom súčasťou ekosystému sú bieloruské, slovenské a české prepravné spoločnosti. Aby sa Ukrajina vyhla nákupom z Ruska, nakupuje od západných spoločností v rámci ich dohody o preprave dodávok cez Ukrajinu.

V roku 2021 Ukrajina spotrebovala 27,3 miliardy kubických metrov (m3) plynu, pričom vyťažila približne 19,8 miliardy m3 . Dovoz predstavoval 2,6 mld. m3 a 4,9 mld. m3 plynu bolo odobratých z podzemných zásobníkov. Domácnosti spotrebovali 32 % spotrebovaného plynu; výrobcovia tepla 24 %; priemysel, armáda a ostatní spotrebitelia 44 %. Ak Rusko zachová tranzit plynu cez Ukrajinu a tranzitné plynovody zostanú v prevádzke, Ukrajina by bola schopná zásobovať obyvateľstvo a priemysel plynom.

Ako ďalej s energetickou bezpečnosťou?

Hlavnou otázkou je, ako dostať ukrajinské energie do tovární v strednej a východnej Európe, keďže stredná a východná Európa je priemyselnou veľmocou Európy a podieľa sa na veľkej časti spotreby energie v EÚ. S existujúcou infraštruktúrou plynovodov by preprava nemala byť tak problematická ako samotná ťažba.

Veľké časti ukrajinského územia sú pod ruskou okupáciou, krajina stratila kontrolu nad niektorými časťami svojich plynových a ropných polí, ale severne od frontovej línie v Charkovskej a Poltavskej oblasti a čiastočne aj na západnej Ukrajine je ich viac.

V súvislosti s nevyhnutnou potrebou zásobovania a potenciálom stať sa kľúčovým hráčom na európskom energetickom trhu ukrajinská vláda od začiatku invázie pozastavuje licencie. Jedna z dotknutých spoločností, spoločnosť Enwell Energy registrovaná v Spojenom kráľovstve, ťažila plyn v Poltavskej a Charkovskej oblasti.

V dôsledku pozastavenia špeciálnych povolení na ťažbu uhľovodíkov do konca roka 2023 dosiahnu čísla viac ako 1,4 miliardy UAH na daniach a 135 miliónov m³ plynu, ako sa uvádza v tlačovej správe spoločnosti z mája 2023.

Ukrajina a zelená tranzícia v EÚ

V rámci zelenej transformácie krajiny ako Nemecko vsadili na nahradenie uhlia plynom pri výrobe energie. Samotná spotreba plynu v Nemecku výrazne ovplyvňuje energetické trhy v chudobnejších krajinách strednej a východnej Európy, ako sú Maďarsko a Slovensko. Pustenie ukrajinského plynu na energetické trhy EÚ by preto výrazne pomohlo zmierniť prudký nárast cien energií v kontexte ekologickej energetickej transformácie. Ukrajina by mohla posielať plyn do krajín SVE buď priamo, alebo prostredníctvom sebestačnosti, aby odbremenila svojich európskych spojencov.

Okrem toho je Ukrajina nielen bohatá na energo-nosiče, ale je aj druhou najväčšou európskou krajinou po Rusku, keďže sa rozprestiera na ploche viac ako 600 tisíc metrov štvorcových. Táto pôda sa dá využiť na výrobu slnečnej energie, energie z biomasy a veternej energie. Odhaduje sa, že potenciál Ukrajiny na výrobu energie predstavuje 667 GW, pričom 251 GW pochádza z veternej energie na mori. Na dokreslenie kontextu možno uviesť, že v súčasnosti je celková inštalovaná kapacita výroby elektrickej energie na Ukrajine približne 60 GW, z čoho len 6,5 GW je z obnoviteľných zdrojov. Ukrajina má kapacitu na vývoz 3 – 4 GW energie, pričom jej energetická infraštruktúra je na normálnej úrovni – dostatok energie na napájanie 3 miliónov domácností.

Napriek tomu, že ukrajinskú vládu zamestnáva boj o prežitie, súčasťou tejto dilemy prežitia je aj stav ukrajinského hospodárstva. Preto, keďže sa rozvíjajú viaceré krízy, záleží na Ukrajine, ako sa vysporiada s nevyhnutnosťou naštartovať svoje hospodárstvo, a to nielen v prospech výroby energie, ale aj v prospech toho, aby sa ukrajinské energetické komodity dostali do EÚ a pomohli zmierniť hroziacu krízu, pričom by Ukrajina mohla ekonomicky získať. Takéto odbremenenie by nepochybne z dlhodobého hľadiska výrazne podporilo hospodárstvo strednej a východnej Európy.

Sdílet článek

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin

Mohlo by Vás zajímat