Jozef Hrabina: Budúca konfrontácia s Čínou môže mať vážne ekonomické dôsledky

city-g0a105e510_1280

Konfrontácia s Čínou bude ďaleko bolestivejšia ako tá s Ruskom, no treba povedať, že sa jej stále môžeme vyhnúť. Nedávno publikovaný „Mierový plán Číny“ síce nevypovedá nič o tom, ako ukončiť ruskú inváziu na Ukrajine, no poukazuje na neochotu Číny naskočiť na ruský revizionizmus aj napriek niektorým podobnostiam v ich rétorike.

Čína totiž na rozdiel od Ruska dlhodobo benefituje z tzv. Liberálneho poriadku a jej ekonomický rast bol umožnený práve vďaka globalizácii. Preto je stále možnosť krízu v Pacifickom regióne odvrátiť, no čo ak sa taký scenár nepodarí?

Ázijsko-Pacifický región nie je len Čína

Oblasť ktorá by bola zasiahnutá napríklad konfliktom o Taiwan by zasiahla aj Japonsko a Južnú Kóreu. Spoločne s Čínou tieto štyri krajiny tvoria viac ako štvrtinu svetového HDP, ich domovský región ročne pretne cca 90 % globálnej prepravnej flotily a ich ekonomiky tvoria chrbtovú kosť odvetví ako výroba mikročipov, automotive, či výroby batérií – vrátane tých do elektromobilov.

V súvislosti s Taiwanom sa primárne skloňujú polovodiče na trhu s ktorými majú taiwanské firmy až 63 % z čoho až 54 % tvorí gigant TSMC podľa dát od Trendforce. Dôležitý je aj Japonský KODAK, ktorý má unikátne technológie umožňujúce produkciu sofistikovanejších čipov.

Problémy s polovodičmi zaznamenávali automobilky v celom našom regióne v dôsledku lockdownov a tzv. bottleneck efektov v prístavoch po obnove výroby.

Práve automotive je ťažnou silou európskeho priemyslu a to vrátane Česka, či Slovenska. V kontexte potenciálneho konfliktu s Čínou sa rozbehla diskusia o sankciách. Napríklad taký Volkswagen už oznámil, že výrazné obmedzenie obchodného styku s Čínou, by pre spoločnosť znamenal ohrozenie životaschopnosti firmy.

Keďže VW ročne vyvezie do Číny cca 5.4 miliónov vozidiel čo predstavuje 38.2 % z celkových 14.16 miliónov celosvetovo predaných áut v roku 2020.

Jozef Hrabina, zakladatel společnosti GeopoLytics

Závislosť na obchode s Čínou je dlhodobo diskutovaný fenomén medzi západnými analytikmi a politikmi. Ročný obrat v zahraničnom obchode medzi USA a Čínou sa pohybuje okolo 656 miliárd dolárov. V prípade EÚ to bolo až 695 miliárd euro za rok 2021. V oboch prípadoch sa bavíme o silnom deficite, čiže oba celky dovážajú približne dvojnásobok toho, čo do Číny exportujú.

V tomto prípade by bol obrovský problém práve fakt, že do Európy primárne dovážame elektroniku a výpočtovú techniku nevyhnutnú pre každodenný chod biznisu, kým opačným smerom prúdi najmä automotive a sofistikovaná industriálna produkcia.

Obe tieto kategórie sú ťahúňmi ekonomík strednej a východnej Európy a to vrátane Nemecka. Tým pádom môžeme hovoriť o motore európskeho priemyslu ako takého. Preto je udržanie stability v Ázijsko-Pacifickom regióne, či vo vzťahoch s jednotlivými krajinami v ňom, z hľadiska ekonomiky mimoriadne dôležité.

Ako je na tom Česko?

Dobrým príkladom sú politické vzťahy Česka a Číny. Tie sa v posledných rokoch dramaticky zhoršujú. To však neplatí o ekonomike, kde vzájomný obchod s ČR s Čínou dosiahol v rokoch 2021 a 2022 historické maximá. V roku 2021 to bolo takmer 30 miliárd euro a v roku 2022 viac ako 27 miliárd euro, či sa potvrdí klesajúca tendencia vo vzájomnom obchode aj v roku 2023 je ešte priskoro predpovedať.

Avšak, vo všeobecnosti platí, že ČR dováža z Číny tovary v hodnote porovnateľnej s 10 % svojho HDP, pričom vyvezie tovar v desať násobne menšej hodnote.

Česká republika ako proexportná ekonomika s automotive ako primárny segmentom exportu, či ťažkého priemyslu, dováža drvivú väčšinu elektroniky do svojej produkcie z Číny. Naopak je dobré spomenúť, že najväčší importér českej industriálnej produkcie je Nemecko a naopak najväčšia časť re-exportu z Nemecka smeruje práve do Číny.

Preto kríza v Ázijsko-Pacifickom regióne, by znamenala pre českú ekonomiku ťažkú ranu, ktorá môže mať pre domáci priemysel silný deštrukčný potenciál spoločne s drahými energiami a teda zdražujúcimi sa vstupmi vo výrobe.

Tiež je zaujímavé spomenúť scenár z Litvy, ktorá de-facto uznala nezávislosť Taiwanu, čím porušila politiku jednej Číny. Reakciou z čínskej strany bolo embargo na všetky produkty z Litvy a to aj iné európske produkty obsahujúce komponenty produkované v Litve.

V prípade Česka by sa jednalo primárne o automotive a kým Škoda z Číny po zlých výsledkoch odchádza, tak automotive v ČR zásobuje napríklad aj Volkswagen, ktorého predaje v Číne sú jedným z primárnych ziskov nemeckého koncernu.

Otázne je, ako by táto situácia vyzerala v praxi, nakoľko je ťažké odhadnúť pomer všetkých komponentov vyrobených v Česku pre zahraničný automotive, no vo výsledku je takmer isté, že by primárne tratil priemysel v Česku.

Akokoľvek bude vyzerať ďalšia geopolitická kríza, tak jej priamym dôsledkom bude silná rana pre ekonomiky strednej Európy. Aj napriek diskusiám o reorganizácii zásobovacích reťazcov, je dnes zrejmé že ak sa podujme niekto na túto sizyfovskú úlohu, tak sa jedná o dlhodobý projekt, ktorý bude z rétoriky do praxe transformovaný mimoriadne komplikovanou cestou.


Autor je zakladatel společnosti GeopoLytics

Sdílet článek

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin

Mohlo by Vás zajímat